„Keď (Ježiš) videl zástupy, vystúpil na vrch, a keď si sadol, pristúpili k Nemu Jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich.“ Mt 5:1-2

Kazateľ by mal zastávať svoj úrad nie len na verejnosti tak, že všetci ostatní musia byť ticho a nechať ho vystupovať ako toho, kto má na to právo a príkaz od Boha. Ale mal by aj slobodne a suverénne otvoriť svoje ústa. To znamená, že by mal kázať pravdu, a to, čo mu bolo povedané, že má kázať. Nech nie je ticho, ani nemumle. Nech bez strachu vyznáva a hovorí tak, ako to je, na nikoho neberie ohľad a nikoho nešetrí, nech je to ktokoľvek, koho sa jeho slová dotknú. Lebo kazateľa skutočne hatá, keď sa nervózne obzerá a znepokojuje nad tým, čo ľudia chcú alebo nechcú počuť, alebo čo môže pre neho znamenať stratu priazne, škodu alebo nebezpečenstvo. Naopak, ako stojí vysoko na vrchu, na verejnom mieste, a voľne sa rozhliada dookola, tak by mal aj on hovoriť voľne, nikoho sa nebáť, aj keď vidí mnoho ľudí a mnoho hláv. Nech nezaobaľuje pravdu. Nech neberie žiadne ohľady na vznešených a nahnevaných pánov; na peniaze, bohatstvo, česť a moc; ani na hanbu, chudobu a ujmu. Nech nemyslí na nič iné ako na to, aby hovoril to, čo vyžaduje úrad, pre ktorý tam stojí. Lebo Kristus neustanovil kazateľský úrad, aby pomohol niekomu získať peniaze, majetky, priazeň, úctu, priateľstvo alebo nejakú inú výhodu, ale aby rozhlasoval pravdu, karhal, čo je zlé, a vravel, čo je duši na prospech a spasenie. Lebo Božie Slovo nie je dané na to, aby nás naučilo, ako má robiť sluha v domácnosti robiť svoju prácu a zarobiť si na živobytie, ako má richtár spravovať mesto, alebo ako má roľník orať a sušiť seno. V krátkosti, Božie Slovo nám nedáva, ani neukazuje časné dobrá, ktorými sa udržuje život. Lebo toto všetko už vopred každého naučil zdravý rozum. Namiesto toho nás Božie Slovo chce naučiť, ako máme získať ten iný život; a učí ťa, ako žiť a živiť svoje telo, kým trvá tento život, aby si mohol vedieť, kde zostaneš  a budeš žiť, keď bude musieť tento život skončiť. Ak niekto začne kázať o inom živote, ktorý máme hľadať a pre ktorý by sme si nemali myslieť, že zostaneme večne tu, na zemi, iste začnú hádky a spory, pretože svet to neznáša. To je dôvod, prečo kazateľ, ktorý dáva prednosť svojmu bruchu a časnému životu, neobstojí. Iste, on stojí na kazateľnici a tára ďalej a ďalej, ale nekáže pravdu. Neotvorí ústa. Keď ide do tuhého, onemie a líšku nepohryzie. Vidíš, to preto Matúš najprv opísal skutočnosť, že Kristus, ako pravý kazateľ, vystupuje na vrch a slobodne otvára ústa, vyučuje pravdu a karhá falošné kázanie aj falošný život, ako budeme počuť.

St. Louis ed., 7:353-355.