Ako sa stať amatérskym grafomanom

 

 
Možno si myslíš, že niekto klame,
ale možno ty si ten, kto je oklamaný.
Čo ak existuje láska nelámajúca srdce
a zlomené srdce, pre ktoré si bol stvorený?
Čo ak existuje služba, ktorá oslobodzuje
a sloboda, ktorá vedie do otroctva?
Čo ak nič nezasýti hlad tvojej duše
a nenaplní prázdnotu tvojho vnútra?
Čo spravíš, keď odmietneš Toho,
v ktorom prebýva všetka plnosť
a opíjať bude sa dať len žiaľom?

Videl si sa už niekedy?

Pred týždňom som bol na vystúpení Kladzanského ľudového divadla (KĽUD). Neprofesionálni herci hrali hru o tom, ako to vyzerá na dedinskom futbalovom zápase. Ako reagujú fanúšikovia, ako je podplatený rozhodca, ako všetci pijú pred zápasom, počas zápasu a po zápase pri skandovaní hesla zober loptu, nie drogy a pod. Vystupovali…

Nezabudni zmeniť názov!

Minule ma napadla geniálna myšlienka. Nestáva sa to často, samého ma to prekvapilo. Ale už si nepamätam ako znela. Viem len, že som si povedal:  „Zapíš si ju, inak na ňu zabudneš.“ Nezapísal som. Jedinou mojou útechou je, že som mal pravdu.

Ale odniesol som si ponaučenie, že potrebujem veci zapisovať. Minule som to aj spravil. Cestoval som vlakom a čítal knihu. Zapísal som celú stranu. Hrozne ma to zronilo.

Uvedomil som si totiž, aké množstvo myšlienok zabúdam. Ak som za hodinu napísal jednu stranu, koľko myšlienok mi nenávratne uniklo predchodzím nezapisovaním? Strašné pomyslieť.

Najhoršie je, že zvyknem zabúdať na dobré myšlienky. Tie pochybnej kvality, ako napríklad vyzbrojiť klokanov, to si pamätám. Rovnako aj na to, aký nápis chcem mať na náhrobom kameni. (Dokedy budeš vylihovať, lenivec?)

Nech ale nezabudnem na Božie činy a na Jeho divné skutky. Nech nezačnem chodiť po vlastných cestách. Nech nezabudnem, že moje svetlo má svietiť pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili nášho Otca, ktorý je v nebesiach. Nech nebojujem proti niečomu, ale za niečo. Nech nečiním štatistiky namiesto činenia učeníkov.

Tento blog mal mať vynikajúcu pointu, ale zabudol som si ju zapísať.

Nezabudni komu patríš a čo chce On aby si robil.

Eliáš a opensong

Poznáte ten pocit, kedy si myslíte, že ste sám vojak v poli? Že nie je nikto, kto by sa postavil na vašu stranu?  Eliáš sa takto cítil, keď bol na vrchu Choreb (utekal Jezábel, ktorá ho chcela zabiť za to, čo Boh cez neho urobil na vrchu Karmel - keď…

(po)Vianočné prekvapenie

Je mi jasné, že som trocha dátumovo pozadu. Ale naozaj ide o vianočné prekvapenie, ktoré sme v Bardejove spískali. Píšem o tom síce o viac ako 3 týždne neskôr, ale v princípe ide o myšlienku, načasovanie nie je až tak podstatné. Začal s tým Dodo. Ma dosť inšpiruje ten chalan.…

Prečo sú ostatní iní než ja?

Po novom roku, hneď 2.1. sme sa všetci stretli v práci. Ráno sme sa rozprávali trochu o tom, čo kto robil cez sviatky. Dodo povedal, že prečítal sedem kníh. Dali sme mu kontrolnú otázku, či vie vymenovať názvy, a vedel. Hovoril som si: aj ja by som chcel čítať s…

Týždeň na východe

Bol som teraz na týždeň preč z Bratislavy v centre našej misie v Prešove, kde sme mali pred sebou úlohu pripraviť darčekové vianočné balíčky deťom väzňov a poslať ich na adresy, ktoré nám poslali už vopred listom oslovení väzni, naši stáli dopisovatelia z väčšiny slovenských väzníc. Na spresnenie: balíčky sme…

arašidy a (seba)disciplína

Opäť sme sa raz stretli s chalanmi. Niekto chodí na pivo, no my sme sa radšej vyvalili do gaučov. Bavili sme sa o všeličom. Ešte stále čítame knihu Spiritual Leadership (Duchovné vedenie). Zas som dostal zásah. Nikdy som si veci tak nespájal. Sebadisciplína je fakt dôležitá. Znie to tak fádne,…

Ešte k Vojvodine

{Dolná zem, Srbsko, misijný výlet 2011} Náš Slavo to už opísal ako sme sa tam mali a s akým cieľom sme tam šli.Výborne sme sa mali. Mne je toto miesto blízke z viacerých dôvodov. Jeden z nich je, že naša rodina má z polovice svoje korene práve vo vojvodinskej Báčke…

Tím Edward alebo tím Jacob?

Mladosť je plná ťažkých volieb. Tím Edward alebo tím Jacob? Je krajší Damon alebo Stefan? Ak upír cicia krv zvieratám, robí to z neho ovada? Dôležité rozhodnutia. Čo to je ale v porovnaní s rozhodnutím o tom, kto je pre mňa osobne Ježiš Kristus? Váha všetkých životných rozhodnutí v porovnaní s týmto je prd makový. Toto je najdôležitejšie rozhodnutie života. V evanjelickej cirkvi po absolvovaní konfirmačnej prípravy sme považovaní vo veku 14 rokov za dostatočne zrelých spraviť toto rozhodnutie. Aby sa zvýraznil tento moment, po vyznaní viery sme vyhlásení za dospelých členov cirkvi. To dá rozum, poviete si. Veď si schopný rozhodnúť o tom, že Ježiš Kristus je tvojím Pánom a pristúpiť k Večeri Pánovej.

Na konvente ale môžeš hlasovať až ako 18-ročný.

Čiže si to chcem ujasniť. Vo veku 14 rokov sú mladý muž alebo deva dostatočne zrelí na to, aby rozhodli o Pánovi svojho života, ale ešte nie dosť zrelí na to, aby rozhodli o zborovom pastierovi, presbyteroch a podobných zložitých rozhodnutiach, ktoré robí konvent?

Fascinujúce. :)

Plus určite tím Jacob. Nič v zlom, ale je divné vlámať sa k niekomu domov a sledovať, ako spí. Divné, nie romantické. :)

Ps: Negatíva posunutia veku, od ktorého sa môže hlasovať na konvente, sú podľa mňa zanedbateľné. Pozitíva jasného odkomunikovania dôležitosti konfirmácie – obrovské. Nesúhlasiť môžete na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. :)