Nebeské tajomstvo - 2.december

„… bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy.“ (Ž 23:6)

Aké bude nebo? Rovnako ako je pre nás tajomstvom peklo, je pre nás tajomstvom aj nebo. Verím však, že Biblia učí, že nebo existuje. Je ním jedna z hviezd? To neviem. Dokonca o tom nemôžem ani premýšľať. Biblia nám o tom nič nehovorí. Verím, že tam hore vo vesmíre, kde je tisíc miliónov galaxií, každá s priemerom stotisíc svetelných rokov alebo viac, nám Boh môže nájsť nejaké miesto pre nebo. Nerobí mi starosti, kde to bude. Viem, že to bude tam, kde je Ježiš. Kresťania nemusia chodiť znechutení, zronení a so zohnutými ramenami. Zamysli sa nad tým – radosť, pokoj, odpustenie, ktoré ti dáva, a neskôr tiež nebo.

Modlitba dňa

Čomukoľvek čelím, Pane, moje srdce sa raduje vo vedomí jeho konečnej destinácie – neba –, kde s Tebou budem žiť večne!

Billy Graham Evangelistic Association

Vianoce nie sú mýtom - 24. december

„Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh  Syna svojho,…“ (G 4:4)

Vianoce nie sú ani mýtom, ani tradíciou a ani snom. Je to slávna skutočnosť. Je to čas radosti. Betlehemské jasličky sa stali ohnivkom, ktoré spája stratený svet s milujúcim Bohom. Z týchto jasličiek pochádza Človek, ktorý nás nielenže učil novému spôsobu života, ale dostal nás aj do nového vzťahu s naším Tvorcom. Vianoce znamenajú, že Boh sa zaujíma o ľudské záležitosti, že Boh nás miluje tak veľmi, že bol ochotný dať svojho Syna.

Modlitba dňa

Pane Ježiši, ako si pripomínam Tvoje narodenie v prostej maštali, očisti moje srdce, aby mohlo byť pre Teba posväteným darom.

Billy Graham Evangelistic Association

Darca daru - 22. december

„Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?“ (R 8:32)

Boh je Darca daru. Schopnosť darcu je zvyčajne posudzovaná hodnotou daru. Zvyčajne nerozmýšľame nad človekom ako darom, ale v skutočnosti sú medziľudské vzťahy najhodnotnejšímí a najuchovávanejšími spomedzi všetkých darov. Biblia však učí, že Boh dal každému z nás dar v podobe Osoby. Tou Osobou je Ježiš Kristus.

Jedného dňa šesťročný chlapec otvoril dvere. Bol tam jeho otec, ktorý sa práve vrátil z juhovýchodnej Ázie. Neopýtal sa ho: „Oci, čo si mi priniesol?“ Hodil sa mu okolo krku a povedal: „Och, oci, toto je najlepší vianočný darček, aký som kedy dostal!“

Modlitba dňa

Otče, Tvoj drahý dar v podobe Ježiša napĺňa všetky túžby môjho srdca.

Billy Graham Evangelistic Association

Byť ukrižovaný znamená, že sa skúša viera - 29. december

„A cestu, kam idem, poznáte. Povedal Mu Tomáš: Nevieme, Pane, kam ideš; ako by sme teda poznali cestu?“ J 14:4-5

Kristus hovorí: „Viete, kam idem a poznáte aj cestu tam, pretože veríte vo mňa; pretože ste robili zázraky v mojom mene. Teraz by ste si mali byť istí, kto som ja, o čo mi ide a prečo som prišiel. Počuli a videli ste aj Otca svedčiť o mne“ (Mt 17:5). Preto teraz dobre viete, že ma Otec oslávi, a tiež veríte, že som s Ním jedno. Preto vám viac o tom nemusím rozprávať. Ale milí apoštoli ešte nič nechápali, aj keď ich sám Pán učil a videli Jeho zázraky, hoci aj sami kázali evanjelium a robili zázraky. Stále tomu nerozumeli. Teraz nevedeli, o čom hovorí, o akú cestu ide, a kde sa Pán chystá. Preto Tomáš prehovoril priamo a nahlas vyznal, že o tom nič nevie. A tu počujeme a vidíme, že hoci apoštoli mali vieru, neprijali ešte, že Kristus musel byť ukrižovaný a že Jeho kráľovstvo začne Kristovou smrťou, teda, že to bude duchovné kráľovstvo. Dokonca aj po vzkriesení Pána povedali podobne: „Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael?“ (Sk 1:6) Tí dobrí ľudia sa stále mylne domnievali, že Kristove kráľovstvo bude fyzické kráľovstvo vo svete. V evanjeliu je mnoho takých trpkých odsekov, kde sú apoštoli zjavne dotknutí a cítia sa podvedení. Ale toto všetko je napísané pre našu útechu a posilnenie: Nemali by sme si hneď zúfať, keď nám z času na čas chýba viera a nedokážeme hneď zniesť Božie konanie a Božie Slovo. Ak tí veľkí muži, ktorí sa mali stať budúcimi piliermi Kristovho kráľovstva, na to nestačili, nikoho neprekvapí, ak sa to nedarí nám. Netreba sa obávať. Je to Božie dielo a Božia vec; On to môže zlepšiť, kedykoľvek Mu to spraví radosť. … S vierou apoštolov je to tu ako s Abrahámovou vierou. Hoci prijal syna vo viere, ešte nevedel, že jeho syn má byť obetovaný. Preto sa viera neukázala vtedy, keď mu bol daný syn. Tak je to aj s apoštolmi: Hoci mali vieru, chýbala im skúška viery. Ale nič nepreskúša vieru lepšie ako kríž a prenasledovanie. Ak by Abrahám nemusel obetovať svojho syna, nevedel by, že má vieru. Keďže apoštolov čakalo prenasledovanie, videli, aká je ich viera. Kým netrpíme, naša viera je silná; ale ako náhle nás postretne nejaké súženie, rýchlo si uvedomíme, aká je naša viera. … Boh skúša naše srdce krížom a prenasledovaním, teda že sme ukrižovaní podľa nášho starého Adama. Ale byť križovaný znamená, že sa skúša viera, a keď sa vyskúša, zomrie telo a Duch rastie v poznaní Krista. Ale zabiť telo to znamená, že dovolíme Božej vôli panovať v nás; že nás Jeho vôľa teší, či už je sladká alebo trpká, úplne sa zriekame vlastnej vôle. Na toto myslí sv. Pavol, keď v R 12:1-2 píše: „Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.“

St. Louis ed., 11:2207-2210.

Čo veríme o Bohu, to by sme mali veriť o Ježišovi - 15. december

„Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa!“ J 14:1

Dnešné čítanie z evanjelia je zo začiatku poslednej reči, keď Pán učil učeníkov počas poslednej večere. Je ľahké si všimnúť, že Pán sa zaoberá predovšetkým tým, ako by mohol vyzbrojiť svojich učeníkov proti prichádzajúcemu útoku a poučiť ich, aby neboli vystrašení Jeho smrťou, ale aby mali vďaka nej radosť a útechu, najmä preto, že On nezostane v smrti, ale znovu k nim príde, dá im Ducha Svätého a oslobodí ich od hriechu a každej biedy. Ale práve tak, ako učeníci nie sú schopní prijať posilu a pochopiť tie jasné slová – zameriavajú sa len na ponižujúcu smrť ich Majstra a nedokážu očakávať po Jeho smrti nijaký život či pomoc, ani čerpať z toho útechu –, tak je to aj s nami dnes. Hneď, ako príde kríž a my ho pocítime, rýchlo prichádza hrôza a strach, netrpezlivosť a zúfalstvo. V tejto súvislosti preto táto reč dobre poslúži aj nám. Lebo Kristus nás učí, čo svojou smrťou a umieraním dosiahne, aby sme z toho mohli čerpať útechu a rozmýšľať nad tým, keď nastanú ťažké časy. Lebo je isté, že ak sa tejto útechy nepridŕžame, nenájdeme na nebi ani na zemi nič, čo by nás mohlo posilniť, obzvlášť ak ide o to, ako sa môžeme zbaviť obrovského bremena hriechu a smrti. Prvé nešťastie, ktoré nájdeme pod krížom, je, že kríž nezraňuje len telo; desí a ubližuje aj srdcu. Keďže telo a krv sa v zlých dňoch zvíjajú a je nemožné, aby boli aspoň trošku iné, Pán by rád videl, že srdce zostane slobodné a nezaťažené bremenami, aj keď sa telo trápi a je zranené. Je prirodzené, že choroba a smrť bolí. Bolesť sa nedá oddeliť od tela; zostáva v ňom, pokiaľ trvá choroba. Ale tí, ktorí majú v takej tiesni čisté svedomie a radostné srdce, znášajú len polovičnú bolesť, veď ich bolí len telo, nie aj srdce. V takej situácii boli aj učeníci: Bolo nemožné, aby ich nezarmútilo a nezranilo, keď videli svojho Pána a Majstra zomierať potupnou smrťou, a tak Ho stratili. Ale Kristus hovorí: „Dajte si pozor, nech tá bolesť zostane len v tele, nedovoľte jej vojsť do srdca.“ Ale sa dá tomu zabrániť? Tak, že veríš Bohu a Kristu! Týmito slovami chce povedať: „Zarmucuje vás moja smrť. Lebo o mne premýšľate tak, ako ste zvyknutí premýšľať o iných ľuďoch. Keď niekto zomrie, je koniec všetkému, čím bol a čo mal; aj keby vlastnil celý svet, nenechá si ani jediný halier. Všetka moc a sila pominuli. … Toto poznáte a prežívate. Preto si myslíte, že tak to bude aj so mnou. Ale vravím vám: „Ak veríte v Boha, verte aj vo mňa,“ čo znamená: Čo veríte o Bohu, to by ste mali veriť aj o mne. Nik z vás sa neobáva, že Boh zomrie. Nikto z vás sa nebojí, že svet, bez ohľadu na to, aký zlý môže byť, uškodí Bohu a zhodí Ho z Jeho trónu. Prečo sa potom chcete strachovať kvôli mne? Nech sú smrť, svet i diabol akokoľvek zlé – nič zo mňa nezískajú. Lebo ja som Boh. A čo veríte o Bohu, verte to aj o mne. Potom bude vaše srdce pokojné. Nielenže nebudú vydesené, keď zomriem; ale budú z toho čerpať aj útechu. Lebo keď sa zrazím so smrťou, smrť musí prehrať.“

St. Louis ed., 13.1:1126-1129.

Kríž leží len na tele a na starom Adamovi - 8. december

„V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja?“ J 14:2-3

Kresťania sú ľudia, ktorí poznajú Pána Krista ako Božieho Syna, ktorý bol ukrižovaný a zomrel preto, aby nám svojou smrťou otvoril bránu do večného života. Oni sa z týchto príprav radujú a posilňujú sa nimi vo všetkých protivenstvách. Lebo si myslia: „Neuškodí mi, že som chudobný a biedny na zemi. Nemám príbytok tu na zemi; Kristus mi tu nepripravil miesto. Musím krátku chvíľu vydržať, ako v zlom hoteli, kde človek zostane len jednu noc. Keď prídem domov, do pravej otčiny, potom to bude lepšie. Lebo tento časný život nie je pre Krista taký dôležitý, aby preň trpel. Ide o večný život, aby mi smrť nemohla ublížiť naveky, aby ma hriech nezatratil, a tak aby som mohol žiť večne s mojím Pánom Ježišom Kristom.“ Takéto myšlienky uľahčujú všetko nešťastie, ktoré znášame tu na zemi. Chránia srdce pred tým, aby sa začalo strachovať. Veď ako je to s Lazarom – úbohým biednym mužom, ktorého pokrývali vredy a rany a nemal dosť chleba na jedenie? Vari ho preveľmi neteší, že je a naveky žije s Bohom a neželá si, aby sa predtým mal na zemi lepšie? Zvlášť keď sa treba obávať, že tí, ktorí v tomto živote prijali dobré veci, ako povedal Abrahám, tam musia byť trýznení? Podobne sa zdá, keď Kristus vysiela apoštolov do celého sveta kázať evanjelium, že je to biedny údel, keď svet s nimi tak zle zaobchádza, naháňa ich z jedného mesta do druhého, nikde im nedovolí odpočinúť si, ale všemožne ich ďalej trápi. Ale im na tom veľmi nezáleží a, navyše, majú aj radosť a dobrú myseľ, že, ako sa píše v Sk 5:41, sú hodní znášať pohanenie pre Ježišovo meno. Takto leží kríž len na tele a na starom Adamovi, ale ani trochu sa nedotýka srdca. Odkiaľ toto pochádza? Pramení to len z toho, že si poriadne vštepili do sŕdc útechu, o ktorej tu hovorí Kristus: Ak ich svet nechce znášať, prenasleduje ich a spôsobuje im všemožnú bolesť, oni poznajú iné lepšie miesto, ktoré pre nich určite pripravil Kristus Pán svojou smrťou. Keďže to miesto ich nemôže sklamať a ani nesklame, sú pokojní, bez ohľadu na to, ako sa im darí vo svete – v tom pochybnom hlučnom hoteli. Veď v ňom nezamýšľajú zostať dlhšie a onedlho radostne pretrpia odchod z tohto sveta a príchod do bezpečia skutočného domova a skutočnej otčiny. Aj my sa máme naučiť tejto úteche. Lebo ak chceme byť kresťanmi, hlavne ak chceme učiť, zachovávať a vyznávať Božie Slovo, neminie nás trápenie ani protivenstvá. Tí, ktorí nechcú mať v tomto živote pokoj a  nechcú sa ani potešovať takou budúcnosťou a večnými príbytkami, sedia na dvoch stoličkách; je nemožné, aby mohli žiť v pokoji. Ale našim srdciam dá pokoj to, že vieme, kam išiel náš Pán a čo svojím odchodom dosiahol; teda že nám pripravil miesto a nechce nás navždy zanechať v zlom nevernom svete. Chce prísť a zobrať nás, aby sme tiež boli a zostali tam, kde je On. Tým, ktorí po takej radosti netúžia a nechcú sa tým posilňovať vo všemožných protivenstvách a trápeniach, niet rady ani pomoci.

St. Louis ed., 13.1:1131-1133.