Obnovenie našej existencie - 30. január

„Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.J 3:5

Kristus tu vraví Nikodémovi: „Prišiel čas, že vaša obriezka, zákon i Mojžiš majú pominúť. Lebo doteraz ste čakali na mňa ako na toho, o kom prorokoval Mojžiš a proroci, hovorili vám, aby ste ma počúvali. Teraz, keďže som prišiel, počúvajte mňa a skryte svoje dobré skutky, obrady, obete a ostatnú službu v chráme. Poďte ku mne a dajte sa pokrstiť vodou a Duchom Svätým. Tento krst vám dáva nové narodenie a premieňa vás na nových ľudí, prináša znovuzrodenie a obnovenie vašej existencie. Lebo Duch Svätý do nás vkladá vieru. Touto vierou znovu získavame Boží obraz, ktorý sme stratili v raji. Keď sme pokrstení a veríme, že Kristus za nás zomrel, deň za dňom rastieme vo viere a tiež v ovocí a dobrých skutkoch Ducha Svätého. Ak chcete byť spasení, prijmite moje učenie. Lebo ja mám kázať a Mojžiš má teraz mlčať.“

Nik neverí okrem tých, ktorým to daruje Duch Svätý prostredníctvom zvestovania evanjelia. Lebo Duch Svätý musí zabezpečiť, aby sa kázalo evanjelium. Duch Svätý je tiež pisárom, ktorý ho zapisuje do našich sŕdc, takže ja verím a hovorím: Verím v Ježiša Krista. Teda službou Ducha Svätého je toto: nové narodenie. On ho učí aj zapisuje. Tí, ktorí veria v Krista – že sa narodil, zomrel za nás a bol pochovaný, a tiež že vstal z mŕtvych –, tí sa narodili znovu a nanovo.

Ak zotrvávaš v tejto viere, potom je prítomný Duch Svätý a krstí ťa, posilňuje a prehlbuje tvoju vieru a dáva do srdca nové zmýšľanie. On v tebe tiež prebúdza nové sväté myšlienky a pocity, takže začínaš milovať Boha a prestávaš sa zaoberať všetkým bezbožným a bezvýhradne konáš, čo chce od teba Boh, miluješ blížneho a vyhýbaš sa hnevu, nenávisti a závisti. Také sú skutky tých, ktorí sa najprv znovu narodili, a to skrze krst, kde je Duch Svätý prítomný a kde tvorí nového človeka. Len čo sa človek znovu narodí, nový človek začne používať všetky šaty, jedlo a nápoje – a kresťan hovorí: „Ak nechceš nosiť náboženské šaty, nos jednoduchý odev. Ak nechceš mať sivé rúcho, daj si červené. Nezáleží na tom, ako sa obliekaš, rovnako ako nie je dôležité, či si muž alebo žena. Lebo nič z toho nespôsobí, že sa znovu narodíš, namiesto toho to, že verím v Krista, ktorý za mňa zomrel, spôsobuje, že sa zrodím nanovo. Viem to z Božieho slova skrze Ducha Svätého a tiež z krstu. Prečo by som mal k tomu nosiť náboženské rúcho?

Kresťanovi sú  tieto veci okolo obradov nanič. Najdôležitejšie je byť pokrstený Duchom Svätým a cez Neho získať vieru – toto vedie k novému narodeniu. Potom slúžim Bohu prvými troma prikázaniami. Následne podľa ostatných prikázaní desatora spravujem svoj úrad, povolanie a vlastníctvo, milujem blížnych a pokojne nažívam so svojou ženou. Ak sa potom objaví kríž, znášam ho ochotne, idem na kázeň, kde počujem Krista, môjho biskupa, a nepotrebujem utekať do Ríma či putovať k sv. Jakubovi – to bude iná kázeň, ako sa staneme novým človekom a ako potom, ako noví ľudia, aj konáme dobré skutky. A toto je hlavná časť nášho kresťanského učenia, aby ľudia vedeli, ako sa majú znovu narodiť skrze vodu a Ducha Svätého, nie tým, že nosia túto alebo tamtú časť náboženského odevu. Lebo nábožný odev len zakrýva starého ničomníka v nás a nepremieňa nás na nových ľudí. Ale Nikodém ničomu z toho nerozumie.

St. Louis ed., 7:1861-1863.

Stať sa tým, čím sme neboli - 23. január

„Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.J 3:3

Teraz počujme, aké musí byť toto druhé narodenie... Kristus tu hovorí Nikodémovi: „Nemysli si, že si spasený, pretože si čestný a dobrý človek.“ Je pravda, že by človek mal čestne a poslušne žiť v spoločenstve s Bohom. Lebo keď tak nežiješ, je tu kat s mečom a povrazom a nedovolí ti žiť, ako sa ti zachce, a vraví: „Aj keď sa ti nechce konať správne, aj tak musíš.“ Ale ak si to chceš vykladať tak, že byť dobrým človekom na zemi je spôsob, ako uzrieť nebeské kráľovstvo, takéto dobré skutky sú daromné. Lebo tieto skutky, táto dobrota, zaisťujú len časný život a chránia ťa pred popravou, pred vyhnaním z domu, statku, od ženy a detí, inak by ťa obesili... Ale pokiaľ ide o nebeské kráľovstvo, cirkev a Kristovo kráľovstvo, nezabudni sa stať novým človekom... Ale ako sa to stane? Duchom Svätým a vodou. Teraz, keď som sa znovu narodil, keď som sa stal dobrým a bohabojným, idem, a to, čo robím v novom narodení, je dobré. Napríklad Adam, ak by zostal v stave nevinnosti, v ktorej bol stvorený, mohol ísť a robiť čokoľvek chcel, chytať ryby alebo červienky, či zasadiť nejaké stromy – toto všetko by boli dokonale vzácne a dobré činy. Lebo človek, ktorý ich konal, bol stvorený dobrý, čestný, čistý a svätý; preto aj jeho skutky boli dobré, aj keď to bolo len jedenie a pitie – všetko bolo správne. Ale odkedy človek vošiel do hriechu, od pádu nerobí nič dobré, ale hreší všetkými svojimi skutkami, aj vtedy keď sa modlí. Lebo všetko koná ako hriešnik. Nič, čo robí, nie je dobré, aj keď sa postí, modlí, žije ako prísny kartuziánsky mních, nosí mníšsky habit a chodí bosý. Toto všetko je zlé, pretože človek je zlý a nenarodil sa znova; a nič, čo tento človek koná, nepomáha, aby sa to zlepšilo. To preto povedal Kristus Nikodémovi: „Prišiel som kázať iné učenie, a síce, ako sa musíš znovu narodiť, aby si sa stal dobrým. Takúto reč obsahovalo a opisovalo Sväté Písmo pred Kristom, ale vy ste to nečítali – a ak ste to čítali, neporozumeli ste tomu, totiž že predtým než robíte dobré skutky, sa musíte nanovo narodiť.“ Keďže hriešnici plodia len a len hriešnikov; takže je skazený celý človek. Pán Kristus hovorí: „zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie“ (Mt 7:18). Bodliaky nerodia figy; pichliače neprinášajú hrozno. Kristus hovorí: „Začnem ľudí takto učiť, pretože ich chcem spraviť dobrými skrz-naskrz, nie zmenou správania navonok alebo zachmúrenými tvárami, alebo tým, že ich budem učiť žiť čestne v tomto svete. Nechcem ich k tomu viesť, ale chcem ich nasmerovať, aby sa znovu narodili. Chcem ich nanovo vybudovať a očistiť srdce. Lebo my sme sa nenarodíme znovu tým, že konáme dobré skutky.“ ... Ale čo je nové narodenie? Že sa človek stane tým, čím predtým nebol. Lebo narodenie vovádza do života to, čo predtým neexistovalo.

St. Louis ed., 7:1854-1856.

Musíme sa narodiť, aby sme konali dobré skutky - 16. január

„Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.J 3:3

Podľa týchto slov sú dobré skutky a druhá časť učenia, konkrétne, kázanie o dobrých skutkoch, veľmi málo dôležité. Kristus tu neodmieta dobré skutky, pretože skutky sú tiež dobré, ale majú svoj význam a svoje miesto a tam majú zostať, lebo – v porovnaní s časťou učenia, o ktorej hovorím (viera a znovuzrodenie) – sú úplne nepodstatné, pretože nás neprivedú do neba. Ani neoprávňujú človeka vidieť nebeské kráľovstvo alebo vojsť do večného života, do ktorého sa človek musí znovu narodiť. Nikto nepatrí k cirkvi, kým sa znovu nenarodí. Tieto slová sú priame a jasné. Nikodém je tiež dostatočne dobrý a nechýbajú mu dobré skutky: Pokoruje sa a prichádza k Pánu Kristu... A predsa mu Pán hovorí: Táto pokora a svätosť sú daromné a on sa nedostane do neba, ak sa znovu nenarodí. Tí, ktorí tomuto veria a považujú to za pravdu, môžu ľahko odpovedať na spravodlivosť a sväté úvahy moslimov a všetkých tých ľudí, keď sa jeden zviaže povrazmi, druhý si oblečie náboženské háby a ďalší chodí na púte. Odpoveď každému z nich by bola: Aj keď prednášaš dlhé modlitby a postíš sa, alebo buduješ skromné príbytky, tieto skutky ťa neprivedú do neba. Rovnako, ani navlečením nábožných šiat to nedosiahneš. Ale deje sa to takto: Musíš sa znovu narodiť. To znamená: Teraz si mŕtvy so všetkými tvojimi činmi, celým bytím a životom; si zavrhnutý a s touto svätou a farizejskou spravodlivosťou si bezcenný... Uvažuj nad týmto príkladom: Dieťa, ktoré sa má narodiť o dva roky, je teraz nič. Mladá žena, ktorá ho má vynosiť a porodiť, je ešte panna. Dieťa, ktoré sa má z nej narodiť je nič; nič nemôže urobiť. Lebo to, čo samo najprv nemá život, nemôže nič vykonať, s tým musí súhlasiť každý. Takto je to aj so všetkými skutkami, nezáleží na tom, aké vzácne a dobré sú, nie sú vôbec nič, keď sa dejú pred znovuzrodením. Tieto skutky nie sú nič iné len hriech a smrť... Tým, že toto učíme, neodsudzujeme dobré skutky, ale chceme, aby sa ľudia pripravili a najskôr sa znovu narodili; až potom môžu konať dobré skutky. Tešili by sme sa takým ľuďom, čo úprimne konajú dobré skutky. Človek musí kázať o tom druhu ľudí, ktorí môžu konať dobré skutky... Naši protivníci tomu nerozumejú; preto kričia, že zakazujeme dobré skutky, čo je lož. Lebo najlepšie učíme o dobrých skutkoch a hovoríme, že dobré skutky môžu konať len tí, ktorí sa znovu narodili a ktorí sú narodení a stvorení pre dobré skutky (Ef 2:10). Len zakazujeme, keď niektorí chcú konať dobré skutky, zatiaľ čo ešte nie sú tými, ktorí ich konajú, pretože sa ešte do nich nenarodili. Lebo dobré skutky sa majú konať, ale majú ich konať iba tí, ktorí sa narodili ako nový človek, a tí, ktorí majú a môžu konať dobré skutky. Ak má tesár postaviť dom, musí najskôr jestvovať on sám. Lebo čo postaví, ak sa ešte nenarodil? Takto usudzuj aj tu o dobrých skutkoch... Ľahko sa dá obliecť nábožné rúcho, ale najprv sa opýtaj, či si sa nanovo narodil; potom sa opýtaj na skutky, ktoré máš konať... Toto je naše učenie: Skutky všetkých ľudí sú nič a konajú ich zbytočne, ak sa najprv znovu nenarodia.

St. Louis ed., 7:1851-1854.

Najdôležitejšia je viera - 9. január

„Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním.“ J 3:1-2

Táto kapitola je predovšetkým o vznešenom učení o viere v Krista, že pred Bohom sme ospravedlnení len touto vierou. Často ste ma počuli hovoriť, že dvoma základnými znakmi života kresťana sú: viera a potom dobré skutky, čo znamená, že okrem viery máme byť aj dobrí a viesť navonok dobrý život. Ale najdôležitejším je to prvé, viera, to druhé nie je až také dôležité, hoci svet o skutkoch vysoko zmýšľa, považuje ich za dôležitejšie než vieru a uprednostňuje ich pred vierou. Je pravda, že by sme mali konať dobré skutky a dobré skutky si máme veľmi ceniť. Ale daj pozor, aby si neospevoval skutky na úkor viery a Krista. Lebo ak sa skutky príliš ospevujú, stávajú sa tým najväčším modlárstvom. Vlastne sa premieňajú na diabla samotného. Ale my musíme najviac zdôrazňovať vieru a až potom učiť dobré skutky. Viera nás musí priviesť do neba bez dobrých skutkov a pred nimi. Pretože k Bohu prichádzame skrze vieru. Jánovo evanjelium nás toto všetko učí na príklade Nikodéma. Nikodém sa vyznamenal tou druhou časťou, chvália ho jeho dobré skutky: Žil svätý a úprimný život vo svete a dodržiaval časť o dobrých skutkov. Ale pozri, ako sa ide rozprávať s Kristom: Prichádza k Nemu v noci, so strachom pred ostatnými židmi, teda staršími a veľkňazmi... Nikodém so sebou nesie bezúhonný život, sebadisciplínu, úctu a poslušnosť podľa Mojžišovho zákona. Bol dobrý, pokorný a čestný člen rady, keďže čestní ľudia by mali byť v svetskej správe. Keď počul o kázaní a zázrakoch, pohlo ho to k tomu, že prichádza za Kristom a chce sa s Ním rozprávať. Nemôže to povedať ostatným členom rady, aby ho vážne nepotrestali, alebo aspoň nevyhodili z rady, alebo mesta, alebo ho nezbavili majetku. Lebo starší v ľude sa pridŕžajú veľkňazov... Keďže sa považuje za bezúhonného dobrého človeka, očakáva, že mu Kristus povie: „Si dobrý; pokračuj a ďalej rob to, čo si robil doteraz.“ Ale počuje niečo čudné, veľmi odlišnú reč, než čakal – reč, z ktorej sa mu krúti hlava, takže nevie, kam sa má obrátiť.

St. Louis ed., 7:1849-1851.

Dovoľme anjelom, nech nám slúžia - 3. január

„A zase vzal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť! Vtedy Ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu.“  Mt  4:8-11

Potom Ho diabol opustil. A pozri, prišli anjeli a posluhovali Mu. Poradie pokušení, ako s nimi Kristus jedno po druhom zápasil, nie je presne známe. Lebo evanjelisti sa nezhodujú. Pokušenie, ktoré má Matúš ako druhé, má Lukáš ako posledné (Lk 4:9-12). A naopak to, čo má Lukáš ako druhé, udáva Matúš ako posledné, akoby mu na poradí príliš nezáležalo. Ale ak by niekto chcel o tom kázať a hovoriť, Lukášovo poradie by bolo najlepšie. Má totiž postupnosť rozprávania, že diabol najprv pokúša biedou a nešťastím. Ak to nezaberie, potom to skúsi so šťastím a poctami. A napokon, ak to všetko bolo zbytočné, potom vynaloží všetko úsilie a pokúša omylmi, klamstvami a inou duchovnou ľsťou. No pretože v praxi a podľa skúseností nenasledujú v žiadnom presnom poradí, ale kresťan je pokúšaný posledným, potom prvým atď., Matúš nedbá na poradie, ktoré by sa hodilo kazateľovi. A takto to asi zažíval aj Kristus počas štyridsiatich dní na púšti: Diabol nezachovával žiadne presné poradie, ale pokúšal ho jedným pokušením dnes, iným zajtra a po desiatich dňoch opäť prvým, a tak ďalej ako prišlo. Nakoniec k Nemu prišli anjeli a slúžili Mu. Toto sa muselo stať telesným spôsobom: Fyzicky sa zjavili a priniesli Mu jedlo a pitie a naplnili všetky Jeho potreby ako pri stole. Keďže služba bola viditeľná a prospela Jeho telu, rovnako aj diabol, jeho povaha, sa bez pochýb objavila fyzicky, možno tiež ako anjel. Lebo keď Ho priviedol na vrchol chrámu a ukázal Mu odrazu všetky kráľovstvá sveta, musel byť niečím väčším ako len človek, veď sa vydával za niekoho väčšieho, keď ponúkal Kristovi všetky kráľovstvá na zemi a chcel, aby ho Kristus oslavoval. Ale nemal vonkajšiu podobu diabla, pretože radšej vyzerá nádherne, keď chce oklamať a podviesť, ako o ňom hovorí sv. Pavol: zjavuje sa ako anjel svetla (2K 11:14). Ale toto je napísané nám na povzbudenie, aby sme vedeli, ako veľa anjelov nám posluhuje, keď na nás útočí jeden diabol. Ak budeme udatne bojovať a obstojíme, predtým než Boh dovolí, aby sme znášali nedostatok, musia zostúpiť anjeli z neba a stať sa našimi pekármi, vinármi a kuchármi a obsluhovať nás vo všetkých našich potrebách. Toto nebolo napísané kvôli Kristovi, On to nepotrebuje. Ak anjeli slúžili Jemu, dovoľme, nech posluhujú aj nám.

St. Louis ed., 11:543-545.

Nesplatiteľný dlh - 14. január

„... ktorý seba samého vydal za naše hriechy…“ (G 1:4)

Pred mnohými rokmi si kráľ Karol V. požičal obrovskú sumu peňazí od obchodníka v Antverpách. Kráľovi prišla výzva k zaplateniu, no on bol na mizine a nebol schopný zaplatiť. Obchodník usporiadal na kráľovu počesť veľkú hostinu. Keď boli všetci hostia usadení a jedlo ešte nebolo prinesené, obchodník položil na stôl veľký podnos, na ktorom zapálil oheň. Potom vybral výzvu k zaplateniu zo svojho vrecka a držal ju v plameni pokiaľ nezhorela do tla. Kráľ sa hodil svojmu sponzorovi okolo krku a plakal. Presne tak sme si my požičali od Boha. Dlh mal byť splatený, ale my sme ho nemali ako splatiť. Pred dvetisíc rokmi Boh pozval svet k hostine evanjelia, a v agónii kríža Boh držal tvoje a moje hriechy, pokiaľ nebol pohltený posledný náznak viny.

Modlitba dňa

Z vďačnosti pred Tebou kľakám, Pane Ježiši Kriste.

Billy Graham Evangelistic Association