Duchovné bábätká - 1. január

 „Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti.“ (Žid 6:1)

Ako otec a starý otec môžem z vlastnej skúsenosti povedať, že s deťmi je veľa roboty. Napríklad keď chcete dieťa naučiť jesť. Najprv mu samozrejme dávate jedlo pre deti a neskôr prichádza na rad tuhá strava, ktorú musíte krájať na maličké kúsky. No a niekedy dieťa vôbec nechce jesť, a tak musíte vymýšľať rôzne kreatívne spôsoby, ktorými ho napokon nakŕmite. Deti sa musia naučiť jesť, pokrájať si jedlo a nakoniec si ho sami pripraviť. Volá sa to rast.

Mnohí ľudia však duchovne nikdy nevyrástli. Urobili počiatočné rozhodnutie pre Krista, ale nikdy v skutočnosti neporozumeli tomu, čo znamená byť Ježišovým odovzdaným nasledovníkom. V skratke, nikdy nezareagovali na biblické učeníctvo.

Kresťanstvo je viac ako jednoduchá modlitba, v ktorej dáme život Kristovi. Kresťanstvo znamená nasledovať Ježiša nielen ako Spasiteľa, ale zároveň ako Pána. Ak sú kázne iných ľudí Tvojím jediným zdrojom duchovnej potravy, pravdepodobne nie si duchovne veľmi silný. Učenie a kázne sú dobré a majú v živote kresťana svoje miesto, ale zároveň sa musíš sám naučiť krájať svoje jedlo. Musíš sa naučiť duchovne jesť.

List Židom 6:1 nám hovorí: „Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha.“

Každý veriaci musí raz dospieť. Nemôžeme navždy ostať duchovnými bábätkami. Musíme vyrásť v Božie ženy a Božích mužov.

https://www.harvest.org

Aby ste vedeli - 27. január

Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky. (1J 2,17)

Ak sa niekto zameria na svet, svet ho čoskoro ovládne a bude viesť a formovať svojím rozmýšľaním. Keď naše sebecké túžby dostanú možnosť rozvíjať sa, vedie to k životu, v ktorom sa všetko točí okolo nás. Ovocím takého života je, že sa odvraciam od Boha, aby som dosiahol všetky svoje sebecké plány. Je zjavné, že každý, kto si zvolí takú cestu, nemiluje Boha.

Človek zo sveta by mal mať jasno v tom, že ho čaká ten istý osud ako svet, ktorý je Božím nepriateľom. Takýto človek je už mŕtvy. Veriacim do Korintu Pavol píše: „Alebo či neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi kráľovstva Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani muži súložiaci s mužmi, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi kráľovstva Božieho! A takými ste vy niektorí boli; ale dali ste sa obmyť, boli ste posvätení, ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.“ (1Kor 6,9-11)

Spása sa netýka len nádeje a večného života v budúcnosti. Spása prináša zmenu už tu a teraz. Ježiš pomáhal ľuďom porozumieť, ako vyzerá skutočná duchovnosť. Veď ako Luther hovorí: „Kristus nás nielen vykúpil z viny hriechu, On nás v pravde vykúpil aj z jeho moci.“

Pavol píše: „Tak súďte aj vy, že ste mŕtvi hriechu a živí ste Bohu v Kristovi Ježišovi. Nech teda nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele tak, že by ste povoľovali jeho žiadostiam. Ani svoje údy nevydávajte hriechu za nástroje neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy vydávajte Bohu za nástroje spravodlivosti.“ (R 6,11-13)

Byť Ježišovým učeníkom znamená prejsť úzkou bránou, ktorá vedie do života, a potom krok za krokom pokračovať cestou, ktorá je úzka. Človek nenájde Božiu cestu, keď bude pritakávať väčšine. Väčšina je na ceste do zatratenia.

Či rozprávame o širokej alebo úzkej ceste, nejde o to, ktorá je aká pekná a rovná, ale o to, kde končia. Ježišovo kázanie, všetko, čo robil, všetko, čo o Ňom hovorí evanjelium, koliduje s naším chápaním seba a Boha. Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.

Naše hodnotenie života, okamihov a večnosti musí riadiť Boh, Jeho Slovo, Jeho Duch, nie svet. Ide tu o dva rozdielne spôsoby žitia. Neexistuje tretia alternatíva. Buď žiješ pre Boha, alebo pre svet.

V deň súdu rozdelí Boh ľudí na svoje deti a deti sveta, preto by si mal prijať možnosť obrátiť sa k Ježišovi. Vyznaj svoj hriech. Upri pohľad na svet večnosti a pamätaj, že údelom človeka je raz zomrieť a potom príde súd.

Apoštoli dostali od Boha úlohu sprostredkovať Božie zjavenie. Ja verím v Ježiša, o ktorom oni svedčia. A verím a viem, že ich svedectvo je pravdivé. Drahý priateľ, ide tu o večný život. Nedovoľ svetu alebo diablovi, aby ti pokrivili obraz o Bohu. Veď pravdivý Boží obraz je takýto: Hospodin milosrdný je a ľútostivý, zhovievavý a bohatý je v milosti. (Ž 103,8)

Čítaj Bibliu a dovoľ Bohu, aby ti svojím slovom a svojím Svätým Duchom zjavil nádej spásy, ktorú vo svojej milosti ponúka.

Neprestávam ďakovať za vás a rozpomínať sa na vás v modlitbách, aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dal vám Ducha múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho a osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, čo je to za nádej, do ktorej On povoláva, čo je to za bohatstvo Jeho slávneho dedičstva, ktoré je pre svätých, a čo je to za nesmierna veľkosť Jeho moci pri nás, ktorí veríme tak, ako pôsobí v nás moc Jeho sily. (Ef 1,16-19)


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Nemilujte svet - 20. január

Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. (1J 2,15-16)

Ján otvára tému, ktorá nie je populárna. Je ale centrálna a potrebná, pretože sa priamo týka nášho života. Vystríha pred vonkajšími a vnútornými nepriateľmi.

Hovorí aj o veciach a nebezpečenstvách, o ktorých je bolestivé rozprávať. Zapaľuje svetlo, ktoré odhaľuje falošné kázanie o Kristovi a falošnú vieru...

Jánov list je plný Krista. Pojednáva o živom spoločenstve s Otcom a Jeho Synom, Ježišom Kristom. Nie je to teória. Nie je to teológia z knižnice, ani informácie z druhej ruky. Píše očitý svedok. On nie je len očitým svedkom, ale jeho srdce uchvátilo a inšpirovalo to, čo videl. Jeho srdce preteká. Jednoducho nemôže zostať ticho, keď tie veci zažil a vie ich.

Keď si čítam List Jánov, napadajú mi Ježišove slová: „Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho.“ (J 7,38-39)

Podobne ako v Evanjeliu podľa Jána, aj prvý Jánov list sa sústredí na Logos – Slovo. Ján hovorí, že svedčí o Slove života.

Boh je prameňom lásky. Nie je však len láskou, je aj svätý a spravodlivý a nenávidí hriech a nespravodlivosť. Božie deti sa musia mať na pozore preto, aby nemilovali svet a svetské spôsoby. Ježiš hovorí: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“ (J 8,36)

Nemôžme milovať aj Boha aj svet. Ján to vyjadruje jasne: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete...“

Keď hovorí, nemilujte svet, na aký svet myslí? Nemyslí na stvorenstvo, na vodopády, trávu, lesy, hory a živočíchy. Nie toto máme nenávidieť. Nemyslí na človeka alebo na ľudstvo. Veď Božie slovo hovorí: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (J 3,16)

O akom svete teda Ján hovorí? Je to postoj, pri ktorom sa človek odvracia od Boha, aby bol sám sebe pánom. Egoizmus, individualizmus, sebectvo, nezávislosť sú bohovia dnešnej doby, ktorí zatemňujú myseľ človeka, toto máme nenávidieť. Ján píše o postoji, keď človek hovorí: „Mám právo robiť si čo sa mi zachce.“

Ján ide tak ďaleko, že hovorí, že keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky k Otcovi. Chce, aby nám bolo jasné, že buď budeme načúvať svetu, alebo Bohu. Neexistuje nič medzi tým.

V Evanjeliu podľa Matúša Ježiš hovorí: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“ (Mt 12,30)

Buď budeš nasledovať ducha doby, necháš sa viesť jeho myšlienkami a budeš žiť vo svete a zo sveta a tvoje šťastie bude vo všetkom, čo svet ponúka, alebo budeš počúvať Boha, budeš žiť vo svete, ale nie zo sveta. Veď človek žije každým slovom, ktoré vychádza z úst Boha. Pavol v liste do Galácie píše: Ale, Bože, chráň, aby som sa aj ja vychvaľoval, ak len nie krížom nášho Pána Ježiša Krista, ktorým je mi svet ukrižovaný a ja svetu. (G 6,14)

Medzi Pavlom a svetom stojí kríž. Nie je to len symbol, na ktorý Pavol myslí. Tento kríž má praktické dôsledky v jeho živote. Kríž medzi ním a svetom vytvára jasnú hranicu. Kríž nie je len slovo. Je to praktický dôsledok.

Pavol nevyhľadáva nič chytré, aby ho akceptovali vo všetkých táboroch alebo vo svete. Kríž nie je len niečo, o čom hovorí, nie je to doktrína, ktorú bráni. Kríž priniesol revolučnú zmenu do jeho života. Skrze tento kríž je Pavol ukrižovaný svetu.

Takýto postoj k svetu má mať kresťan aj dnes.

Čím je Kristov kríž pre teba?

Náboženským symbolom, alebo živou skutočnosťou, ktorá ťa oddeľuje od sveta?


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Keď sa viera stane samozrejmosťou - 13. január

Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom. (1J 1,3)

Tento list napísal Ján približne sto rokov po Kristovi. Zomrel v Efeze a tam bol pochovaný. Tento cirkevný zbor založil Pavol. Aby sme porozumeli Jánovmu listu, je dôležité, aby sme niečo o meste Efezus v tej dobe vedeli. Zároveň bude zrejmé, že mnohé veci nám budú pripomínať mesto, v ktorom žijeme dnes. Tri faktory označovali mesto Efezus a zvyšok Rímskej ríše.

  1. Kresťanstvo bolo vlažné. Mnohí z veriacich boli deti alebo vnúčatá prvých kresťanov. Prvý zápal, čistota a jasnosť evanjelia začínali blednúť. Tá krása začínala byť matná a šedá. Evanjelium sa stalo niečím samozrejmým. Predstavte si, aký zážitok to musel byť, keď bol Pavol v Efeze a celé mesto sa vzbúrilo.

V Skutkoch apoštolov v 19. kapitole môžeme čítať o dôsledkoch Pavlovho vyučovania, o reakciách v synagóge aj o vplyve, ktorý Pavol mal, keď dva roky vyučoval v Tyranovej škole.

Ale po mnohých rokoch, Pán posiela cez Jána do Efezu takýto pozdrav: Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. (Zj 2,4)

Ježiš už dávno pred tým hovoril: „Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých.“ (Mt 24,12)

Zápal pre Krista sa stratil. Kresťanský život sa stal tradíciou a formou. Niečím samozrejmým.

  1. Morálka a čistý životný štýl prvých kresťanov odlišoval od ostatných. Ale ich deti a vnúčatá sa nechceli odlišovať. Chceli byť ako všetci ostatní.

Veriacich nazývali svätí. To slovo znamená vyvolení, oddelení pre Boha, patriaci Bohu. Chrám bol svätý. Deň pokoja bol svätý. Aj veriaci mali byť svätí. Veriaci v Efeze ale žili život plný kompromisov. Boli iní než učeníci, o ktorých Ježiš povedal: „Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“ (J 15,19) „Dal som im Tvoje slovo a svet ich nenávidel, pretože nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta.“ (J 17,14)

Prišla nová generácia, ktorej cieľom bolo priateľstvo so svetom. Židovsko-kresťanská morálka bola pošliapaná a biblické normy zabudnuté. Božie normy boli považované za príliš reštriktívne. Brali radosť zo života. Božie prikázania boli napísané tak dávno a odložili ich nabok. Veď žijeme v novej dobe...

Dôležité je ale povedať, že problém milovania sveta neznamená, že nemáme mať kontakt s ostatnými ľuďmi. Pavol veriacim do Korintu píše: Veď je zjavné, že ste listom Kristovým... (2Kor 3,3) Miesto Krista sme teda poslovia, akoby (vás) Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! (2Kor 5,20)

Musíme byť s ostatnými ľuďmi, ale naše srdce musí byť ukotvené v Bohu. Keď sa ale evanjelium o Ježišovi stane samozrejmosťou, duchovný život chradne. A keď sa v takom živote veci neobnovia, krok za krokom opúšťame život s Bohom. Toto sa dialo v Efeze.

  1. Prenasledovanie nebolo nepriateľom kresťanstva v Efeze. V Efeze neprichádzalo nebezpečenstvo z vonku, ale prichádzalo skrze pokušenie zvnútra.

Ježiš o takýchto veciach hovoril: „Lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených. Ajhľa, predpovedal som vám to.“ (Mt 24,24-25) Apoštol Pavol starším v Efeze povedal: „Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov.“ (Sk 20,29-30)

Kresťanstvo neohrozoval nepriateľ, ale nebezpečenstvo, že sa pomaly, krok za krokom zmení. Že sa prispôsobí vetru času a myšlienkam padnutého človeka.

Boli pokúšaní spraviť z kresťanstva viac intelektuálne a rešpektované náboženstvo, vyjadriť myšlienky v termínoch populárnej filozofie.

Je nebezpečné, keď radšej chceme žiť dlho, namiesto toho, aby sme chceli žiť bohato. Väčšina ľudí chce, aby život mal nejaký obsah. Mnohí sa ale zamestnávajú hlavne tým, aby ten obsah uspokojil ich samých. Človek zabúda na to, že v živote sa darí len potiaľ, pokiaľ sme kanálom požehnania pre ľudí okolo nás.

Nestrácaš azda prvú lásku...?


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Kde je tvoj poklad...? - 6. január

... ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj... (Pr 30,8)

Nie je toto divná modlitba? Že sa ten človek modlí za to, aby nebol chudobný, tomu rozumieme. Ale aby nebol bohatý, nie je práve najbežnejšia modlitba našej doby.

Keď sa dnes okolo seba rozhliadneme, zdá sa, že každý má podobné vyznanie viery ako fidlikant na streche, ktorý povedal: „Ak je bohatstvo prekliatím, tak nech ma ním Boh prekľaje!“

Zdá sa, že pre človeka po páde nie je nič tak prirodzené ako sny o bohatstve. Chuť vlastniť. Nezabúdajme ale, že Biblia nás vystríha pred tým, čo sa zdá byť úplne prirodzené.

Spomeňme si na Ásáfa, ktorý závidel bezbožným, že sa im tak dobre darí. Keď potom vstúpil do Božej blízkosti, Boh mu zjavil neviditeľné, večné hodnoty. V jeho živote nastalo obrovské prehodnotenie a o Bohu potom svedčí: A keď som s Tebou, netúžim po zemi. (Ž 73,25)

Máme takýto vzťah k pozemským bohatstvám? Alebo žijeme podľa princípu, že keď budeme mať dosť pozemského bohatstva, tak potom budeme mať čas myslieť na Boha? Vytvorili sme si evanjelium, v ktorého centre stojíme my sami?

Zároveň je treba povedať, že Boh nás nikdy nevyzýva vyhľadávať chudobu. Biblia neglorifikuje chudobu a núdzu. V samotnej chudobe nespočíva šťastie. Je však možné byť chudobný a šťastný.

Problémom je nerovnováha, ktorá vládne v zdrojoch vo svete. Túto nerovnováhu tvorí hriech. Nikdy som lepší obraz nerovnováhy nevidel, ako keď som cestoval rôznymi krajmi Indie.

V skutočnosti to ale vidíme všade. Ovocie hriechu je vo svete prerozdelené pomerne rovnomerne. Aj keď sa nazývame Ježišovými nasledovníkmi, rýchlo zabúdame, že na svet neprišiel ako bohatý muž, ale že sa narodil v maštali. Keď sa potom prihováral masám ľudí, nerobil to zo svojej súkromnej jachty. Ani tá loďka, na ktorej stál, nebola Jeho!

Požičal si chlieb a ryby, keď nasýtil zástupy. Požičal si osla, keď vstupoval do Jeruzalema. Požičal si izbu, v ktorej mali poslednú večeru.

Zomrel na kríži, ktorý mu nepatril. V skutočnosti patril Barabbášovi.

Ani hrob mu nepatril.

Ježiš hovorí: „Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu.“ (Mt 8,20)

Chcem vyznať: „Patrím Ježišovi!“

Boh je mojím Otcom. Som kráľovské dieťa. Pamätajte však, že môj kráľ nemá korunu zo zlata, ale z tŕnia. Majme v sebe tento rozmer, kým kráčame po zemi, aby sme nerozlišovali ľudí, ale vždy pamätali, že všetci sú stvorení na Boží obraz. Že všetci sú zahrnutí do Božieho diela záchrany. Áno, všetci.

Nie všetci však toto dielo prijímajú, ale je pripravené pre každého. Preto nás Božie slovo vyzýva k modlitbám za všetkých, lebo Boh chce, aby bol každý zachránený a poznal pravdu.

Pavol Timotejovi píše: „Tým, čo sú bohatí v terajšom veku, prikazuj, aby neboli namyslení a nedúfali v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nám bohato dáva všetko na požívanie, a aby konali dobré, boli bohatí na dobré skutky, štedrí, zdielni, a tak si zhromažďovali dobrý základ do budúcnosti a dosiahli skutočný život.“ (1Tim 6,17-19)

Pavol a Jakub súhlasia, že ide o to mať svoje bohatstvo v pravej banke. Naučili sa to od Ježiša, ktorý hovorí: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Mt 6,19-21)

Modlíme sa: Pane daj, nech tvoja láska zapáli lásku v mojom živote. Udržiavaj ju. Nauč ma milovať, ako si ty miloval. Milovať, kde nečakám nič späť. Nauč ma slúžiť svojim blížnym, ako Duch učí. Daj mi pamätať, že Tvoja láska je základom mojej spásy. Ďakujem za istotu, ktorú táto skutočnosť dáva.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii