Sadenie a dávanie vzrastu sú dve odlišné veci - 15. september

J 20:22-23

„A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané.“

Musíme mať správne pochopenie týchto Kristových slov. Tu nie je zavedená moc jedného rozprávajúceho, ale moc tých, ktorí veria. Takže moc toho, kto hovorí, a moc toho, kto verí, sú tak vzdialené ako nebo a zem. Boh nám dal slovo a silu rozprávať. Z toho však nevyplýva, že sa to podľa toho musí diať. Kristus tiež kázal a učil Slovo, a nie všetci, ktorí ho počuli, Mu aj uverili; a tam, kde uverili, to nebolo kvôli spôsobu, akým rozprával slovo, hoci to bolo Božie Slovo. Preto tu chce Kristus poznamenať: „Máš moc hovoriť slovo a kázať evanjelium a povedať: Ak veríš, tvoje hriechy sú odpustené; ale ak neveríš, tvoje hriechy odpustené nie sú. Nemáš však moc vieru stvoriť.“ Pretože sadenie a dávanie vzrastu sú dve odlišné veci, ako Pavol hovorí Korintským: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast.“ (1K 3:6) Preto sme nedostali autoritu vládnuť ako páni, ale byť otrokmi a sluhami, ktorí kážu slovo, ktorým privedú ľudí k viere. Preto ak veríš týmto slovám, získavaš silu. Ale ak im neveríš, potom to, čo hovorím a kážem ti nepomôže, hoci je to Božie Slovo. A neznevažuješ a nezahanbuješ mňa, ale samotného Boha. Preto nevera nie je nič iné ako rúhanie, ktoré robí z Boha klamára. Pretože keď poviem: „Tvoje hriechy sú odpustené v Božom mene,“ a ty neveríš, v podstate hovoríš: „Kto vie, či je to pravda a či to myslí vážne.“ Týmto robíš Boha a jeho slovo klamstvom. Bolo by lepšie, ak by si bol ďaleko od slova, ak neveríš. Pretože Boh nepovažuje Slovo za o nič menejcennejšie, keď ho namiesto Neho káže človek. Toto je potom moc, ktorú má každý kresťan danú od Boha.

St. Louis ed., 11:733-735.

Vlastná sila, ktorú má každý kresťan - 8. september

„A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril:  Prijmite Ducha Svätého. Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im; ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa im.“ J 20:22-23

Toto je ohromná, mocná sila, ktorú nikto nevychváli ako dostatočnú. Je daná smrteľnému človeku, krvi a telu nad hriechom, smrťou, peklom a nad všetkými vecami. Niektorí sa pýšia kánonickým zákonom, že Kristus im dal moc nad svetovými a nebeskými otázkami, čo by bolo v poriadku, keby tomu správne rozumeli. Pretože to uplatňujú tak, že ľuďom vládnu. Kristus toto nechce. Keď však dáva duchovnú moc a vládu, myslí tým nasledovné: „Keď vyriekaš slovo nad hriešnikom, malo by byť rovnako povedané v nebi a malo by mať takú autoritu, akoby sám Boh z neba prehovoril. Pretože On je v tvojich ústach. Z toho dôvodu je to aspoň tak dobré, akoby to bol povedal On sám. Teraz je pravda, že ak Kristus povie také slovo – keďže je Pán nad hriechom a peklom –, hovorí: „Tvoje hriechy sú odpustené,“ musia byť preč a nič nemôže Jeho slovu vzdorovať. Naopak, keď povie: „Tvoje hriechy nie sú odpustené,“ ostávajú neodpustené, takže ty, žiaden anjel, žiaden svätý alebo akékoľvek stvorenie nemôže odpustiť hriech, dokonca aj keby si sa utýral k smrti. Toto je však vlastná sila, ktorú každý kresťan má, pretože Kristus nás učinil účastnými všetkej svojej sily a moci. A touto silou a mocou nevládne nad ľuďmi, ale vládne duchovne a jeho kresťania vládnu takisto duchovne. Pretože nehovorí: „Budeš mať toto mesto, krajinu, diecézu alebo kráľovstvo a budeš nad nimi vládnuť.“ Namiesto toho hovorí: „Budeš mať moc odpúšťať a zadržiavať hriechy.“ Preto táto moc má dočinenia s vedomím, že som v moci slova Boha, môžem vyhlásiť trest, ktorého sa vedomie bude držať, takže žiadne stvorenie proti tomu nemôže nič urobiť vrátane hriechu, sveta a diabla. To je skutočná moc. Ale touto mocou nie som zodpovedný za telo, zem a ľudí, aby som im vládol zjavným spôsobom podľa politickej vlády. Namiesto toho som dostal oveľa väčšiu a vznešenejšiu moc, ktorá sa nedá porovnať s politickou mocou.

St. Louis ed., 11:731.

Ak máme všetko, čo potrebujeme, čo máme robiť? - 1. september

„Ježiš im opäť riekol:  Pokoj vám!  Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ J 20:21

Toto je prvý a najväčší skutok lásky, ktorý má kresťan urobiť po tom, čo uverí: Privádzať druhých ľudí k viere rovnako, ako k nej prišiel on sám. Tu vidíme, že Kristus ustanovuje každého kresťana a zavádza kazateľský úrad verejného slova. Pretože On sám prišiel s týmto úradom a verejným slovom. Uchopme to, pretože musíme Pána nechať, aby nám povedal nasledovné: „Dostal si odo mňa dosť, pokoj, potešenie a všetko, čo potrebuješ. Pre svojich vlastných ľudí nepotrebuješ nič iné. Preto teraz choď do práce a pozeraj sa na príklad: Ako som konal ja, konaj aj ty. Môj Otec ma poslal do sveta len kvôli tebe, aby som ti pomohol, neposlal ma pre môj vlastný úžitok. Vykonal som misiu, zomrel som za teba, dal som ti celého seba a všetko, čo som mal. Preto rozmýšľaj a rob podobne tak, že budeš každému slúžiť a pomáhať. Inak nebudeš mať na zemi čo robiť. Pretože vierou máš dostatok všetkého. Preto som ťa poslal do sveta ako mňa poslal Otec, to aby každý kresťan viedol a učil svojho blížneho, aby spoznal Krista.“ Tieto slová nepovolávajú len pápeža a biskupov, ale všetkým kresťanom prikazujú vyznávať svoju vieru verejne a takisto privádzať iných ku viere. Navyše, ak si už raz vykonal najväčší skutok a učil si správnej ceste pravdy ostatných, mysli na to, že v tom máš pokračovať a slúžiť všetkým. A takto pokračuje príklad života a dobrých skutkov, nie zásluhou alebo kúpou čohokoľvek svojimi dobrými skutkami, pretože ty už máš všetko, čo pre spásu potrebuješ.

St. Louis ed., 11:730.

 

V Jeho čase - 30. september

„... známym činí od vekov.“

(Sk 15:18)

Zdalo sa ti niekedy, že ťa Boh sklamal? Možno sa ti zdalo, že nie je nablízku v čase, keď si ho potreboval alebo že na teba akosi zabudol. Možno si ho požiadal, aby urobil istú vec a On to nevykonal tak rýchlo, ako si to chcel ty. Zdalo sa, že dosť mešká.

Jeden z dôvodov, prečo sa tak niekedy cítime, je, že žijeme v ľudskom harmonograme. Je čas, keď vstávame. Je čas, keď obedujeme. Je čas, keď ideme spať. Naše životy sa riadia harmonogramom.

Takto však môžeme stratiť kopu času. Počas priemerného života strávi človek šesť mesiacov sedením pred semafórom a čakaním, kedy naskočí zelená; strávi rok hľadaním zapotrošených vecí na stole, kde je neporiadok; osem mesiacov otváraním spamu, dva roky snahou dovolať sa ľuďom, ktorí momentálne nie sú k dispozícii; päť rokov čakaním v radoch a tri roky na stretnutiach. (Ručím za to, že už teraz som pri jednotlivých veciach strávil viac času). A za rok strávi priemerný človek 1 700 hodín pozeraním televízie.

Boh sa akosi nezdá byť zviazaný harmonogramami, podľa ktorých žijeme my, pretože On žije vo večnosti. My žijeme vo fyzickom a dočasnom svete. Preto je pre nás ťažké porozumieť, ako môže Boh pracovať mimo našich harmonogramov. On má iný harmonogram než my. Kaz 3:11 hovorí: „Všetko krásne učinil vo svojom čase.“

Boh je nad časom. A keď sa zdá, že mešká, musíme si pamätať nasledovné: Boh nikdy nemešká. Vždy je dochvíľny. My môžeme stratiť pohľad na Boha, ale On z nás pohľad nikdy nestratí.

https://www.harvest.org

Boží dlhodobý cieľ - 27. september

„Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi.“

(R 8:29)

Ak by sme mali hovoriť o veciach, ktoré dopadli strašne zle, tu je príklad. V jeden deň bol Jozef na vrchole sveta, vybavoval veci pre svojho otca a nasledujúci bol doslova na dne. Predali ho midiánskemu obchodníkovi s otrokmi, a tak skončil v Egypte ako sluha v dome muža menom Pótifar.

Avšak vďaka Božej prozreteľnosti bol povýšený na pozíciu s veľkou autoritou a stal sa druhým najmocnejším mužom v Egypte. Mohol pomôcť svojmu otcovi a bratom a urobiť veľa dobrého.

Nakoniec, Jozef vďaka výhode, že videl celý obraz, bol schopný obzrieť sa a povedať svojim bratom: „Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré…“ (1M 50:20).

Vo svojom živote som videl mnoho vecí, ktorým som v danom čase nerozumel. Ako tak prešlo zopár rokov, jednako len som schopný obzrieť sa späť a vidieť, prečo Pán dovolil to, čo dovolil.

Nie všetko tak funguje. V živote budú veci, ktorými budeme musieť prejsť, zažijeme utrpenie, budeme čeliť ťažkostiam, na ktoré nebudeme mať pohodlnú odpoveď. Na niektoré otázky nikdy nedostaneme odpoveď. Budú isté veci, pri ktorých si dokonca ani na konci svojich životov nebudeme istí, prečo ich Boh dopustil.

Ale v ten posledný deň, keď sa pred Neho postavíme, budú všetky naše otázky zodpovedané. Všetky naše problémy budú vyriešené. Ako nám hovorí 1K 13:12: „Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvárou v tvár. Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal (Boh).“

Boh dovolí, aby sme prechádzali skúškami, ale má dlhodobý cieľ: premeniť nás na podobu Ježiša Krista.

https://www.harvest.org

Najbližší priateľ - 25. september

Niekedy nás Boh môže previesť osamelými obdobiami. Životnými obdobiami, kedy sa cítime úplne sami. Možno si v komunite či cirkvi nový. Nedokážeš si nájsť stáleho priateľa. Chce to čas.

Práve počas tohto obdobia musíme byť opatrní. Nemali by sme o sebe prezrádzať úplne všetko, pretože ľudí dostatočne nepoznáme. Okrem toho, že si priateľský, snažíš sa zasiahnuť ľudí evanjeliom, chodíš na biblické hodiny, možno zistíš, že Boh ťa nechá ísť nejakú chvíľu bez priateľa.

V mojom živote to urobil. Presťahovali sme sa a ja som bola izolovaná od mnohých blízkych priateľov. Prešla som obdobím, kedy som sa cítila od každého vzdialená. Bola som veľmi osamelá. Boh si to však v mojom živote použil. Posilnil puto s mojím manželom a rodinou, ktoré sa príliš oslabilo kvôli mojim blízkym priateľom.

Boh ich z môjho života na chvíľu odstránil. Teraz sa spätne môžem pozrieť na tie časy ako na obdobie posilňovania a pochopenia, že najbližší priateľ, akého by sme kedy mohli mať, je Ježiš.

Niekedy, keď sa cítime samy, si zabúdame uvedomiť, že je to veľmi prirodzený pocit. Boh nám chce dať priateľov. Spoločenstvo svätých a Kristovho tela sú toho súčasťou a sú tu pre nás.

Ak však nemáme dôverný a priateľský vzťah s Bohom, ktorý by sme mali mať, často to budeme hľadať v iných ľuďoch.

Môžeme prechádzať časmi a obdobiami bez blízkeho priateľa, ale ak nám radí Božie Slovo, potom dostávame radu z toho najlepšieho možného zdroja. Samotného Boha. Tam je všetko, čo potrebujeme.

https://www.harvest.org