Ako byť šťastný - 7. október

„Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ (Mt 5:6)

Šťastie je čosi, čo hľadá väčšina ľudí v dnešnej dobe. V skutočnosti je šťastie vo veľkej miere súčasťou celosvetového myslenia. V Deklarácii nezávislosti Spojených štátov sa píše: „Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení sebe rovní a sú obdarení istými neodňateľnými právami, medzi ne patrí právo na život, slobodu a budovanie osobného šťastia.“

Ale čo je to šťastie, ktoré tak veľa Američanov buduje? Filozof Eric Hoffer napísal: „Hľadanie šťastia je jedným zo základných zdrojov nešťastia.“ Verím, že tento výrok je pravdivý. V skutočnosti sa počas toho, ako sa pokúšaš stať šťastným, môžeš stať veľmi nešťastným. Niekto iný raz napísal: „V živote existujú dva zdroje nešťastia. Jeden je, že nedostaneš, čo chceš a ten druhý, že to dostaneš.“

Biblia však ukazuje úplne iný pohľad na šťastie, než aký nám ponúka tento svet. Podľa Písma nie je nikdy šťastie niečo, na čo by sme sa mali pozerať priamo. Šťastie je výsledkom hľadania niečoho iného. Ak hľadáme svätosť, nájdeme šťastie. Naše šťastie či požehnanie nie je založené na okolnostiach. Je to hlboká, nadprirodzená skúsenosť spokojnosti založená na skutočnosti, že život človeka je v správnom vzťahu k Bohu.

https://www.harvest.org

Náš príklad a skutočný pastier - 6. október

„Ale čože je to za sláva, keď vás bijú preto, že hrešíte?  Keď však dobre robíte, a predsa vytrváte v utrpení, to je milé Bohu,  lebo na to ste boli povolaní; pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje.“ 1Pt 2:20-21

Na zdôraznenie tejto výzvy nám sv. Peter podáva príklad skutočného majstra, nášho vedúceho a Pána, Krista, ktorému sa to tiež stalo a ktorý musel trpieť najviac. Peter však o Kristovi hovorí tradičným spôsobom písma. Robí to tak, že Ho uvádza dvojito alebo duálne, nielen ako príklad – kde  by človek mohol uviesť aj iných svätých –, ale tiež ako pravého Pastiera a Biskupa našich duší, ktorý pre nás trpel a obetoval sa za náš hriech. Vyniesol ho na svojom tele na kríž. V tej druhej podobe je pre nás pokladom, útechou a spásou. Apoštol maľuje tento príklad prekrásne a slávne v jeho najvyššom a najvznešenejšom stupni, aby nás prilákal a pohol čoraz viac k trpezlivosti. On predstavuje skutočné utrpenie. V porovnaní s ním sú všetky naše utrpenia pomerne jednoduché a nepodstatné. Peter nám chce povedať, že pre toto ukrižovaniu alebo utrpenie má Ježiš úžasnú, veľkolepú slávu a obrovskú výhodu nad všetkými. Po prvé nám nechal príklad. Po druhé, trpel za nás všetkých. Po tretie, trpel úplne nevinne ako ten, ktorý nikdy nespáchal žiaden hriech. Tieto tri časti by sme mali nechať a necháme výhradne Jemu a pokorne vyznajme, že aj keby sme pretrpeli rôzne formy smrti, v porovnaní s Jeho utrpením je to nič. Pretože hoci je to najväčšie, najvyššie a najkrutejšie utrpenie, nie je to nič viac ako nasledovanie Jeho šľapají a príkladu. Ani zďaleka to nie je dosiahnutie príkladu nášho Pána. Len On sám ostáva Pánom, ktorý nás predchádza. Nech každý nasleduje Jeho príklad tak dobre, ako to len dokáže. Tento príklad však len ťažko docielime z diaľky. Pretože žiaden človek na tejto zemi nechápe, aké veľké bolo Jeho utrpenie a muky a aké nepríjemné a trpké sa to všetko pre Neho stalo. A keďže to nedokážeme vedieť či pochopiť, budeme viacmenej schopní napodobňovať a nasledovať Ho.  Ďakujme Bohu, že vidíme tento príklad pred sebou a nasledujeme ho. Nie sme však ani blízko, hoci jeden človek je k Nemu bližšie než druhý, čo závisí od toho, ako veľmi a vážne trpí a či má väčšiu alebo silnejšiu vieru a trpezlivosť. Toto je dôvod, prečo je Kristus  príkladom nie jedného či dvoch svätcov, ale všetkých, preto všetci musia so sklonenou hlavou vyznať: „Moje utrpenie sa mi môže zdať nepríjemné, trpké a ťažké, ale keď niekto začne hovoriť o utrpení môjho Pána Krista, s potešením budem mlčať, pretože jeho príklad je na tejto zemi nad všetky ostatné.“ A tak len toto samotné by malo pre nás byť výzvou a lákadlom, aby sme trpeli trpezlivo.  Samotný Kristus, tak veľká osobnosť, jediný a večný Boží Syn, sa nám stal príkladom impozantného utrpenia, ktoré nedokáže dosiahnuť či pretrpieť žiaden človek. Čo sa potom chceme sťažovať, keď my, ktorí sme v porovnaní s Pánom nízki, neskúsení študenti, zažívame nejaké utrpenie pre Neho – hoci On sa teší, že Ho predsa len nasledujeme, učíme sa od Neho a ostávame Jeho študentmi. … Ďalším aspektom, ktorý robí Ježišov príklad taký veľký a neporovnateľný je, že netrpel pre seba, a ani pre príklad, ale trpel za nás. Toto predstavuje aspekt, ktorého dosiahnutie je najviac nemožné. A žiaden svätec sa tu nemôže chváliť tým, že podľa Pánovho príkladu trpel ako Ježiš za naše hriechy. Nie. Tu je koniec akémukoľvek vychvaľovaniu. V tomto Kristus nezanechal žiaden príklad a nikto Ho v tom nemôže nasledovať. Lepšie povedané, jedine On sám bol ten, ktorý trpel za všetkých, aj za tých, ktorí sa dnes volajú svätí, aj za tých, ktorí sú ešte nepovolaní a hriešnici.

St. Louis ed., 12:545-547.

Chudoba duše - 5. október

„Veď bláznivý je môj ľud, nepoznáva ma…“ (Jer 4:22)

Neeexistuje úbohejší človek ako ten, ktorý nevie, že je vo veľkej núdzi. Spomínaš si na Samsona? Stojac v údolí Sorek, obklopený Filištíncami ešte nevedel, že Hospodin od neho odstúpil. Niekto raz naozaj povedal, že Nie je nad nevzdelanca, ktorý nič nevie a nevie, že nič nevie.  Žiaden človek nie je tak chorý ako ten, ktorý má smrteľnú chorobu, a nevie o tom. Žiaden človek nie je tak chudobný ako ten, ktorý nemá nič a napriek tomu si myslí, že je bohatý. Na farizejoch bolo poľutovaniahodné nie až tak ich pokrytectvo ako ich totálny nedostatok vedomia, akí zlí v skutočnosti pred Božím zrakom boli. Na človeku, ktorý si myslí, že je bohatý, ale v skutočnosti je chudobný; ktorý si myslí, že je  dobrý, ale v skutočnosti je zlý; ktorý si myslí, že je vzdelaný, ale v skutočnosti je negramotný, je vždy niečo poľutovaniahodné.

Modlitba dňa

Nech vždy pamätám na prvotnú chudobu svojej duše predtým, než ma zaplavila Tvoja láska, Pane Ježiši, a spoznal som Ťa ako svojho Spasiteľa.

Billy Graham Evangelistic Association

Ľudia, ktorým bolo odpustené, by mali odpúšťať - 4. október

„Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“

(1J 1:9)

Učiteľka besiedky rozprávala deťom o odpustení. Opýtala sa ich, čo potrebuje človek urobiť, aby dostal odpustenie od Boha. Nastala chvíľa ticha, po ktorej sa malý chlapec prihlásil, a povedal: „Musí hrešiť.“

To je pravda. Musíš hrešiť. A každý z nás je v tom odborník. Hrešíme častejšie, než si to uvedomujeme. Takže áno, musíme Boha žiadať o odpustenie. Väčšina kresťanov chápe, že nám Boh milostivo dáva Svoje odpustenie, hoci si ho nezaslúžime. Hovorí nám, že: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ (1J 1:9)

To je úžasné. Zväčša tomu rozumieme. Ale tu pre niektorých prichádza náročnejšia časť. Ľudia, ktorým bolo odpustené, by mali odpúšťať. Dostali sme od Boha odpustenie, a preto by sme mali toto odpustenie šíriť medzi ostatných – obzvlášť tých, ktorí nám ublížili.

Ako napísal C.S. Lewis: „Každý tvrdí, že odpustenie je super vec, až kým sám nemusí niekomu odpustiť.“ Nie je to pravda? Odpustenie je úžasné v teoretickej rovine, no oveľa ťažšie v praxi.

Čítal som štúdiu, ktorá bola napísaná na tému odpustenia. Odhalila, že 75 % ľudí, ktorí sa jej zúčastnili, verili, že Boh im minulé hriechy odpustil, ale len 52 % z nich odpustilo ostatným. Máme problém.

Písmo hovorí, že ak žiadame Boha o odpustenie, mali by sme aj my odpúšťať ostatným. Život je plný zranení a sklamaní. Máme okolo seba ľudí, ktorí nás zraňujú. A hádajte čo? Máme okolo seba ľudí, ktorých sme zranili. Potrebujeme sa naučiť, ako sa ospravedlniť a ako odpustiť.

Niektorí možno povedia: „Greg, počkaj chvíľu. Veď netušíš, čo mi ľudia urobili. Nemáš ani poňatia o tom, čomu som musel v živote čeliť. Je to neodpustiteľné.“

Nie, nemám ani potuchy. Ale toto vraví Biblia. Najdôležitejší dôvod, prečo by sme mali odpúšťať ľuďom, ktorí nám ublížili, je, že  nám to prikazuje Boh. Nemyslím si, že potrebujeme nejaký ďalší dôvod, ale tu je zopár ďalších.

Biblia nám vraví: „Ale buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi,“ a „Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu;  ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy.“ (Ef 4:32; Kol 3:13)

Neodpustenie takisto môže pozastaviť tvoj modlitebný život. Ježiš prikázal: „A keď sa chystáte k modlitbám, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám odpustil previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach.“ (Mk 11:25)

To hlavné je, že ľudia, ktorým bolo odpustené, by mali odpúšťať.

https://www.harvest.org

Nezaslúžená Božia priazeň - 3. október

„Milosťou ste spasení…“ (Ef 2:8)

„Milosť“ je podľa slovníka nezaslúžená Božia priazeň voči ľudstvu. Slovo „milosť“ sa iba v Novej zmluve vyskytuje stosedemdesiatkrát. Milosť sa nedá kúpiť. Je to nezaslúžený dar všemohúceho Boha biednemu ľudstvu. Keď si predstavím, ako Ježiš Kristus umiera na kríži, vidím v Kristovi nezaslúžený dar Božej milosti, ktorý zmieruje svet so sebou. Spievam so skladateľom piesne: „Úžasná milosť! Aký sladký je hlas, ktorý zachránil naničhodníka, ako som ja. Kedysi som bol stratený, no teraz som nájdený, bol som slepý, no teraz vidím.“ Tvoja ľudská myseľ s filozofiou oplácania láskavostí môže sotva pochopiť plný význam tejto Božej milosti. Keď sa ti však Božím vnuknutím podarí uchopiť jej celý význam, zanecháš obmedzenia ľudského zdôvodňovania a budeš sa tešiť z duchovného bohatstva Božej pravdy a výsady.

Áno, Božia milosť je skutočnosť. Tisíce ľudí už okúsili, preverili a dokázali, že je to viac ako chladné krédo, poslušná doktrína či nudná teória. Božia milosť bola preskúšaná ohňom ľudskej skúsenosti, ktorá dokázala, že je viac ako dostačujúca na problémy a hriechy ľudstva.

Modlitba dňa

Pane, pomôž mi tento deň prísť k plnejšiemu a bohatšiemu uvedomeniu Tvojej hojnej milosti. Povzbuď ma k službe Tebe.

Billy Graham Evangelistic Association

Vízia neba - 2. október

„... zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo.“ (Zjav 21:4)

Už si sa niekedy snažil niekomu niečo vysvetliť, a nevedel si pre to celkom nájsť slová? Už si sa niekedy snažil vysvetliť dieťaťu niečo zložité? Pre Boha je opísať nám nebo spôsobom, aby sme tomu mohli porozumieť, ako pre nás snažiť sa opísať krásu Havajských ostrovov trojmesačnému dieťaťu. Nie sme schopní pochopiť naším konečným ľudským vnímaním všetku nekonečnú slávu neba.

V skutočnosti apoštol Pavol, ktorý mal jedinečnú skúsenosť smrti a naozajstného odchodu do neba, povedal, že počul veci tak ohromujúce, že nemôžu byť vypovedané (pozri 2K 12:2-4). Pavol v podstate hovoril, že svoju skúsenosť nedokáže opísať slovami.

Nebo je nad naše pochopenie. Zatiaľčo v Biblii nie je veľa veršov, ktoré nám o ňom hovoria, Písmo nám vraví zopár vecí. Hovorí, že v nebi nebude tma. Nebude tam strach. Nebude tam utrpenie či smrť. Každá bolesť a hendikep, ktorým čelíme v tomto živote, v nebi pominie.

Sláva neba je v niečom oveľa väčšom než v našich nových telách – a dokonca v niečom väčšom než je absencia temnoty, smútku, bolesti a smrti. Fakt, že tam bude Ježiš Kristus, je lepší než všetka krása a všetky odpovede na naše otázky.

„Tvoje oči uzrú kráľa v jeho kráse a uvidia rozsiahlu krajinu“ (Iz 33:17).

https://www.harvest.org