Kristus sa stáva našou cestou - 12. január

Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. – Ján 14:6

Keďže Desatoro nie je cestou k Otcovi, povieš si: „Znamená to teda, že desať Božích prikázaní je zlých? Je nesprávne ovládať sa, žiť čestne a konať správne? Neteší to Boha – alebo Ho viac teší, ak žijeme skazene a nerobíme nič dobré?“ Nie, tak to naozaj nie je. Hovoríme, že je správne, dobré a teší Boha, keď konáme Jeho vôľu a sme dobrí. Ale to neznamená, že to je cesta k večnému životu či k Otcovi. Desať Božích prikázaní by sme mali dodržiavať z poslušnosti, lebo ich prikázal Boh a taký príkaz nemôžeme ignorovať bez hriechu. Ale je len jedna cesta ako prísť k Otcovi. Tá cesta sa nevolá dobré skutky alebo Božie prikázania, ale Ježiš Kristus. Jedine táto cesta je pravá a nezvedie nás. Je životom, ktorý nás chráni pred smrťou. Napriek všetkým dobrým skutkom a svätému životu by sme inak zostali v smrti a nemohli z nej uniknúť. Pán si preto sám dáva nové meno a vraví: „Ja som cesta.“ Lebo ak niekde nevedie žiadna cesta alebo chodník, nedá sa tam ísť. Preto, že nik nemôže prísť k Bohu okrem Krista a poznať Boha okrem Krista, hovorí: „Ja som cesta k Otcovi.“ On nie je taká cesta, po ktorej sa môžeme kráčať nohami, ale srdcom: Máme Mu veriť a úplne sa na Neho spoľahnúť. Tí, ktorí to robia, sú na správnej ceste k Otcovi a ku večnému životu. Nie je možné, aby zablúdili. Veď majú Krista, ktorý nie je len cesta, ale aj pravda – On nás nemôže podviesť ani sklamať – a život. Preto, ak máš pred sebou túto cestu, nemusíš sa báť hriechu ani smrti, ktorá je následkom hriechu. Preto treba rozlišovať. Je jedna vec povedať: Čo mám robiť, ak chcem žiť ako kresťan? A iná: Čo mám robiť, ak chcem dôjsť k Otcovi? Desatoro sa vzťahuje na život kresťana: je to smer. Je to Boží príkaz, ktorý vyžaduje poslušnosť. Ale tí, ktorí sa mu nechcú poslušne podriadiť, musia za neposlušnosť očakávať trest a zatratenie. Ale desať Božích prikázaní nie je správna cesta k Otcovi. Lebo oni vravia to, čo tu vraví Kristus: „Ja som cesta.“ Tak, ako si nemáme vyrábať mnoho kristov, nemáme si vyrábať ani mnoho ciest. Ak si robíš inú cestu k Otcovi ako je Kristus, je to zlá cesta.

St. Louis ed., 13.1:1136-1138.

Uzdravujúca viera - 11. január

„Tu akási žena, ktorá mala od dvanástich rokov krvotok, a hoci všetok svoj majetok vydala na lekárov, nikto ju nemohol uzdraviť, pristúpila odzadu, dotkla sa lemu Jeho rúcha  a krvotok zaraz prestal.“ (L 8:43-44)

Ľudia sa na Ježiša vrhali. Ako prechádzal cez dav, každý z Neho chcel mať svoju časť. Zrazu sa zastavil a opýtal sa: „Kto sa ma dotkol?“ (L 8:45)

Jeden z jeho učeníkov povedal: „Majstre, zástupy sa tisnú a tlačia Ťa.“ (v. 45)

„Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa.“ (v. 46)

Každý to popieral, hoci sa ho každý dotýkal. Potom sa dav rozostúpil, a bola tam žena, ktorá pred Pánom padla na kolená. Ľudia si pravdepodobne mysleli, že Ježiš sa ju chystá pokarhať. Ježiš ju však nechcel kritizovať; chcel ju pochváliť. „A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“ (v. 46) Táto žena rozpoznala, že Ježiš ju mohol uzdraviť, a dotkla sa Ho vo viere.

Nevieme, aká presne bola jej choroba. Vieme len to, že to bol nejaký vážny problém s krvácaním. Čokoľvek to bolo, spôsobilo jej to neustále krvácanie počas bolestivých dvanástich rokov. V ich kultúre to bola nevýhoda, ktorá spôsobovala poškvrnu a potupenie. Bola to druhá choroba po malomocenstve, ktorá so sebou niesla hanbu a odmietnutie, pretože kvôli nej bola vyhlásená za obradne nečistú.

A pretože sa všetko točilo okolo synagógy, bola sama. Bola odsunutá nabok. Trpela bolesťami. A všetky peniaze minula na lekárov. Avšak uprostred rokov sklamania a odmietnutia uverila, že Boh ju môže uzdraviť a dotknúť sa jej.

Práve teraz sa môžeš natiahnuť za Ježišom a dotknúť sa ho – nie náboženstva alebo cirkvi. Dotkni sa Ježiša. On sa môže dotknúť teba. Môže ťa zmeniť. Môže ti pomôcť byť človekom, ktorého z teba chce mať.

https://www.harvest.org

Príznaky viny - 10. január

„Zmiluj sa nado mnou, Bože, podľa svojej milosti! Pre svoje veľké milosrdenstvo zahlaď moje priestupky!“ (Ž 51:3)

Vina je prominentné slovo medzi psychoanalytikmi, psychiatrami, a tiež Božími služobníkmi. Slovník označuje vinu ako „skutok alebo stav vykonania niečoho nesprávneho alebo spáchanie trestného činu.“ Existuje mnoho príznakov viny, ale hlavná príčina je len jedna.

Prestúpili sme morálny zákon sveta, ktorý je vyjadrený v Desiatich Božích prikázaniach a Kázni na hore. Preto máme pocit viny.

Táto vina spôsobuje rôzne duševné problémy ako neistotu, rozpor, hlad po prijatí, snahu o uznanie. Niektorí psychiatri upozorňujú, že pocit viny je rovnako nevyhnutný ako pocit bolesti. Aby sme sa vyhli bolesti, potrebujeme oboje.

Modlitba dňa

Tvoj Duch Svätý sa dotýka môjho srdca a umožňuje mi uvedomiť si moju vinu. Odpusť mi, Pane.

Billy Graham Evangelistic Association

V Jeho čase - 9. január

„Všetko krásne učinil vo svojom čase…“ (Kaz 3:11)

Od prírody som netrpezlivý človek. Som vždy pripravený ísť. Keď dorazí pizza, nečakám, kým vychladne. Mikrovlnky sa mi teraz zdajú pomalé, hoci sme roky fungovali bez nich.

Rovnako, mnohí z nás strácajú trpezlivosť s Bohom. Biblia hovorí: „Všetko krásne učinil vo svojom čase…“ (Kaz 3:11) Ak veci uponáhľame, môžeme ich zruinovať. Môžeme zničiť to, čo koná Boh.

Niekto môže povedať: „Pane, chcem, aby si si ma použil. Kedy mi otvoríš dvere služby?“ Niekto iný môže povedať: „Kedy sa vydám?“

Alebo môžeme vidieť niekoho, komu prechádza nejaký hriech. Vieme, že to, čo robí, je nesprávne. Len sa posťažujeme: „Pane, ako dlho mu ešte budeš ten hriech tolerovať?“

Môžeme sa pozrieť na momentálny stav nášho sveta a povedať: „Pane, kedy sa chystáš prísť a ustanoviť svoje kráľovstvo?“

Musíme čakať. Pán vraví: „Urobím to pre teba vo svojom čase.“

Môžeme s Bohom stratiť trpezlivosť a v našej netrpezlivosti niekedy bláznivo zobrať veci do vlastných rúk a omnoho ich zhoršiť. Ak tomu neveríš, len si prečítaj Jákobov príbeh. Ak veci nešli podľa neho, ponúkol Bohu malú asistenciu. Pán ho chcel požehnať a dať mu dedičné právo. Avšak svojou zákernosťou si v živote spôsobil problémy a to, čo urobil, oľutoval.

Potrebujeme očakávať na Pána.  Jeho načasovanie je práve tak dôležité ako Jeho vôľa. Nežiada nás, aby sme tomu rozumeli. Žiada nás len o to, aby sme Mu dôverovali.

https://www.harvest.org

Živá prítomnosť - 8. január

„… ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský.“ (L 2:32)

Ak by sme mohli pozerať cez mohutný ďalekohľad alebo počuť elektrickú rezonanciu, boli by sme schopní počuť a vidieť kovové hviezdy, ktoré za posledné roky Rusko a Amerika vyslali do vesmíru.  Žiadna z týchto umelých hviezd nepriniesla svetu pokoj. Avšak Božia hviezda zasľúbila pokoj celému svetu, ak tomu ľudia budú veriť a dôverovať.

Príliš často prinášajú umelé hviezdy strach a úzkosť. Náš prístrojový raj, zavesený v pekle medzinárodnej neistoty, nám určite neponúka šťastie, o ktorom snívalo minulé storočie.

Hviezda je však stále na oblohe. Vo vzduchu znie stále pieseň. A Ježiš Kristus žije. On je s nami, živo prítomný, aby porazil zúfalstvo, dodal nám nádej, odpustil hriechy, zobral našu osamelosť a zmieril nás s Bohom.

Modlitba dňa

Tvoj pokoj zasahuje všetkých, ktorí Ťa milujú a dôverujú Ti, živý Pán Ježiš. Milovaný Spasiteľ, chválim Tvoje sväté meno!

Billy Graham Evangelistic Association

Len ver - 7. január

„Ešte hovoril, keď prišiel ktosi od predstaveného synagógy a povedal mu: Už ti dcéra umrela;  neobťažuj Majstra!  Ale Ježiš, keď to počul, povedal mu: Neboj sa, len ver a bude zachránená.“ (L 8:49-50)

Zažil si už niekedy obdobie, keď bolo všetko v poriadku, a zrazu si sa prepadol na dno? Možno sa ti prihodila tragédia, ako smrť milovanej osoby, strata kariéry alebo zlé správy od lekára.

Ak si takú situáciu zažil, potom sa spoznáš v dojímavom príbehu o tom, ako Ježiš pristupoval k mužovi menom Jairus. V jeho živote išlo všetko skvele – až kým jeho milovaná dcéra vážne neochorela. Niet pochýb o tom, že si zavolal najlepších lekárov. Jej stav však bol čoraz vážnejší. Nemohol s tým urobiť nič.

Nevieme, či Jairus veril v Ježiša. Biblia o tom nehovorí. Ako predstavený synagógy bol veriacim a nábožným mužom. Pravdepodobne o Ježišovi počul a veril, že môže zachrániť život jeho dcéry. Preto vyhľadal Pána a prosil ho, aby šiel a položil na ňu ruky. Veril mu a vložil v neho všetku svoju dôveru.

Jairova viera bola dramatická, obzvlášť keď v príbehu nastáva posun a on zisťuje, že jeho dcéra zomrela.  Jairus však stále veril, že Pán môže zasiahnuť. V tomto konkrétnom čase Pánovej služby ešte nikoho z mŕtvych nevzkriesil. Ľudí uzdravoval, ale žiadneho človeka nevzkriesil. Milujem, čo Ježiš v tejto chvíli povedal Jairovi: „Neboj sa, len ver a bude zachránená.“ (L 8:50)

Jairus sa načiahol za Kristom a našiel, čo potreboval. Jeho dievčatko vstalo z mŕtvych. Je to slávny príbeh a slúži ako jednoduchá pripomienka, že Pána potrebuje každý. Niektorí ľudia si nemyslia, že Ho potrebujú. V skutočnosti Ho však každý zúfalo potrebuje.

https://www.harvest.org